257 rokov po tom, čo prví výrobcovia lodných lán uviedli do prevádzky svoje dielne na tomto mieste, museli poslední z nich zbaliť svoje veci a opustiť túto oblasť. Z riedko zastavanej oblasti okolo dielní sa medzitým stala husto zastavaná veľkomestská štvrť s nájomnými domami, obchodmi, továrňami a zábavnými podnikmi, ktoré sa k areálu výrobcov lán priblížili na dosah – a to v priebehu niekoľkých desaťročí:
Po odchode Francúzov „s ohňom a mečom“ v roku 1814 sa z vidieckej oblasti zvanej Hamburger Berg závratným tempom stalo oficiálne a husto zastavané predmestie St. Pauli. Obnova sa skončila do roku 1820 a v roku 1833 dostala táto oblasť oficiálne názov „St. Pauli“ podľa svojho kostola. V roku 1840 zmizli drevené jarmočné stánky na námestí Spielbudenplatz (odtiaľ pochádza jeho názov) a nahradili ich pevné budovy, v ktorých sa návštevníci zabávali za vstupné. Na prelome rokov 1860 a 1861 napokon padla pri Millerntore závažná brzda rozvoja: dovtedy sa priechod po zotmení zatváral a otváral sa len za vysoký „poplatok za otvorenie brány“, no teraz sa dalo vchádzať a vychádzať nepretržite – a hostia už nemuseli v „panike pred zatvorením brány“ utekať pred zvonom pri Millerntore. Z prístavu sa stala „brána do sveta“ a technické novinky, ako napríklad paroplavba, zažívali rozmach – oceľové laná vytlačili výrobky výrobcov lodných lán.
Rastúci Hamburg sa už v 70. rokoch 19. storočia zaujímal o pozemky výrobcov lán ako o stavebnú parcelu. Nebolo však možné ich získať len tak: výrobcovia lán trvali na odškodnení, o ktoré sa so samosprávou roky súdili – spor napokon vyhrali.
V máji 1883 sa na St. Pauli skončila kapitola výrobcov lodných lán. Nastala nová doba a štvrť bola husto obývaná.
V roku 1885 bola na bývalom pozemku výrobcov lodných lán dokončená prvá budova: škola pre deti zo St. Pauli. (Dnes je v nej školské múzeum).