Severnú hranicu areálu Reepschläger tvoril pozemok morovej nemocnice, ktorá bola v roku 1606 z bezpečnostných dôvodov presťahovaná z husto zastavaného mesta. Nachádzala sa dostatočne ďaleko od Hamburgu a mala aj dosť priestoru na rozsiahle záhrady, zeleninové záhony, ovocné sady a pasienky, takže nemocnica sa dokázala zásobovať sama. Mala vlastnú pekáreň, stajne pre dobytok, sklady zásob a lekáreň. Od roku 1758 mala morová nemocnica dokonca vlastné potrubie na prívod čerstvej vody so zásobníkom – a vlastnú kaplnku, aby sa bohoslužby už nemuseli konať na vydláždenom centrálnom námestí pred hlavnou budovou.
Zariadenie slúžilo zároveň ako nemocnica, chudobinec a domov pre starých a zdravotne postihnutých ľudí. Každá skupina mala vlastnú sálu, prípadne, ak na to mala finančné prostriedky, aj vlastnú malú izbu. Strava bola dobrá: v jedálnom lístku sa pravidelne objavovalo ovocie, zelenina a dokonca aj mäso, k tomu sa podávalo zriedené pivo.
Starostlivosť sa tu poskytovala približne 900 ľuďom a/alebo tu bývali v Krankenhofe (ako sa morová nemocnica nazývala od 18. storočia), vrátane personálu: „správca stravy“, ktorý bol zároveň ranhojičom a ktorého manželka dohliadala na výdaj potravín aj na ošetrovanie chorých. Pracoval tu aj učiteľ, pekár a posol, ktorý vybavoval záležitosti mimo areálu, pretože morovú nemocnicu nebolo možné len tak opustiť ani do nej vstúpiť. Zabezpečovali to strážnik a vlastná brána morovej nemocnice, ktorá sa zatvárala v rovnakom čase ako Millerntor.
V roku 1814 Francúzi nemocnicu vypálili. V roku 1843 bola na juhozápadnom rohu bývalého areálu morovej nemocnice postavená (bývalá) Izraelská nemocnica (pozri aj zastávku 4), v ktorej dnes sídli úrad práce.
O Izraelskej nemocnici pozri aj: https://www.dasjuedischehamburg.de/inhalt/israelitisches-krankenhaus)