Po prekročení Davidstraße smerom na východ sa na Spielbudenplatz začína „veselá dlažba“ St. Pauli. Na veľkých aj malých javiskách tu nájdete divadlo a operetu, kabaret, voskové figuríny, muzikály a kluby s hudbou všetkých žánrov pre každého.
Od konca 18. storočia je toto námestie miestom zábavy. Vtedy tu jarmokári predvádzali svoje atrakcie v drevených stánkoch, predávali sa klobásy a pivo, vystavovali sa divé zvieratá a hrávalo sa bábkové divadlo. Tieto veselé, „vhodné pre celú rodinu“ zábavy napokon vyniesli kútu v okolí Spielbudenplatzu pomenovanie „St. Lustig“.
Dali sa tu kúpiť najrôznejšie druhy tovaru – za oveľa nižšie predmestské ceny než v hamburských obchodoch, pretože do roku 1888 tvorila Millerntor colnú hranicu a tovar dovážaný do mesta, napríklad zo St. Pauli, podliehal clu. Ak ho niekto predával za Millerntorom, prirážka odpadla.
Kto boli vaši predchodcovia na Spielbudenplatzi pred dvoma storočiami?
„Prostí vidiečania, námorníci, remeselníci a slúžky, ktorí v týchto obchodoch našli lacnejší tovar a zdvorilejšie zaobchádzanie než v nejednom mestskom obchode.“ (J. Heckscher: Panoráma Petera Suhra „Z Hamburgu do Altony a späť“. Berlín, 1909, s. 74)
Okolo roku 1840 stánky zbúrali a Spielbudenplatz na prahu mesta Hamburg získal honosné, masívne postavené budovy, ktoré si prenajímali jarmokári a hostinskí. Z pohľadu Josepha Heckschera, hamburského učenca, to bolo zhoršenie. V roku 1909 napísal: „Zábava, ktorú si prostý človek predtým mohol dopriať na ulici za pár šilingov, zanikla a teraz musí svoj čas zabíjať za veľké peniaze v pivných palácoch a pri hudbe, ktorá trhá uši.“
Sobota
Dnes